Hračky v živote detí a dospelých

Autor: Miroslava Pavlíková | 13.5.2021 o 13:03 | Karma článku: 3,89 | Prečítané:  701x

Aké hračky patria a aké nepatria do rúk deťom? Aká je to vlastne tá správna hračka a ktorá hračka môže dieťaťu ublížiť? A sú vôbec hračky dôležité? V nasledujúcich riadkoch sa na to bližšie pozrieme a začneme hračkami pre bábätká!

Tak ako má každý dospelý vo svojom živote nejakú tú svoju ,,hračku“, či už je to auto, kuchynský robot alebo mobil, takisto aj deti potrebujú mať svoje hračky už od útleho detstva. V minulosti deťom postačil kamienok, s ktorým si vedeli užiť nespočetne veľa hodín zábavy. Dnes do kamienkov deti už len zakopávajú, lebo im vadia na ceste. Ešte tie okrúhle majú možno trochu šancu, veď sa dajú hodiť do vody ako ,,žabka“. Deti z dediny to dobre vedia. Mohli by svojich mestských rovesníkov, ktorí hádžu kamienky do holubov, čo to poučiť. Doba je ale dnes iná a pravdupovediac už ani hry a hračky na dedinách nie sú to, čo bývavali. Na plnej čiare už dobrých desať rokov spomedzi hračiek vyhráva mobil. A je jedno, či ste na dedine alebo v meste. Práve mobil je v dnešnej uponáhľanej dobe, zdá sa hračka, ktorá deti zabaví najviac. Existuje ešte cesta späť ku skutočným detským hračkám a k detskému svetu?

Nemusíme cestovať naspäť v čase a nemusia sa z nás stať hneď indiáni (pozn.: Inak už ani indiáni nie sú v dnešnej dobe to, čo bývali!), aby sme opäť objavili čaro jednoduchých a pritom zábavných hračiek. A aké to sú? Také, čo nechávajú priestor na detskú fantáziu a predstavivosť. Také, čo dieťaťu nediktujú, ako sa s nimi má hrať. A také, ktoré v dieťati vzbudia radosť, hravosť a nechajú ho byť dieťaťom.

Niekto mi môže oponovať, že dnes je predsa moderná doba, vývoj ide každým dňom dopredu, nenechám predsa svoje dieťa hrať sa celý deň s kamienkami v blate. Áno, máte pravdu, dnes sa nachádzame inde a nikdy to už nebude také aké to bolo včera. A mobil k dnešnej dobe jednoducho patrí. Ja ho mám tiež rada, ale dobre si dávam pozor, koľko času so svojou ,,hračkou“ strávim a snažím sa eliminovať zbytočné úkony s ňou spojené, ktoré ma len oberajú o čas. Dospelý, tak ako ja, si už vie povedať ,,Stop, vypínam ho!“, ale dieťa nie. A tu je práve tá pasca, kedy sa deti môžu stať (a dnes je to už preukázateľné, že sa to aj deje) na všetkých takýchto elektronických vymoženostiach závislé. Ak dieťa vyrastá s mobilom v ruke, ak mu mobil robí spoločnosť pri jedle a ak bez neho nevie zaspať, vtedy mu darmo budete ukazovať vlastnoručne vyrobenú hračku z papiera. Znudene na ňu pozrie, teda ak vôbec otočí svoj zrak od mobilu a spýtavým pohľadom ,,Akože, čo mi tu za trápne veci ukazuješ ???“, sa na vás pozrie. A vám nezostáva už nič iné, iba nechať to tak ,,Veď z toho vyrastie!“ alebo hľadať cestu u psychológa.

Čo robiť, aby deti príliš rýchlo neskĺzli do sveta, kde všetko bliká, hučí a vyzváňa? Mali by sme im v prvom rade ísť príkladom my. Každý to vie, ale málo kto to aj praktizuje. Stará známa pravda hovorí, keď budem stále na mobile ja, to isté bude vyžadovať aj moje dieťa. Keď budem čítať knihy, nájde si k nim pozitívny vzťah aj moje dieťa. Je teda len na nás dospelých, aby sme vytrvali vo svojich zásadách a dodržiavali hranice, ktoré sme deťom určili a ktoré sú pre ne veľmi dôležité. Lebo akonáhle, či už z dôvodu únavy alebo vyčerpanosti prekročíme hranicu toho, s čím sa dieťa môže hrať a čo je už pre neho veľké sústo, vzniká tým riziko ublíženia si nielen fyzicky, ale hlavne psychicky.

Aké sú teda tie správne hračky?

Vždy treba pozerať na vek a schopnosti dieťaťa. Jednoducho povedané. Štvormesačnému bábätku nedáte do rúk rovno basketbalovú loptu, aby sa z neho v budúcnosti stal Michael Jordan. Začneme tou najmenšou a najľahšou loptičkou, ktorá bude lepšia pre jeho prvé úchopy.

Mesačnému novorodencovi bohato stačí objatie od svojej maminky a tatinka. Keďže ešte poriadne nevidí farby ani obrysy. Je to práve dotyk, ktorý mu dá to, čo najviac potrebuje. V dnešnej dobe existuje veľa výskumov, kde deti nemali pri sebe svojich rodičov, nedostávalo sa im dennodenného objatia, dotykov a nepočuli láskavý hlas. Určite už tušíte, ako smutne to s takýmito deťmi dopadlo. Vnútorne zostali poznačené traumou na celý život.

Troj a štvormesačné dojčatá už potrebujú takpovediac niečo do rúk, lebo práve v tomto období si nacvičujú svoje prvé úchopy. Rôzne hrkálky a hryzátka sú pre ne to pravé orechové. Ja si pre svoju dcérku (pozn.: Dnes má pol roka.) vyrábam hračky doma. A verte mi, na výrobu to nie je nič zložité, zvládne to každá mamina a myslím, že aj otecko :-) Z mojej praxe som si overila, že ak sa dieťaťu nejaká hračka nepozdáva, nemusí to byť vyložene tým, že sa mu nepáči. Jednoducho ešte nie je pre neho ten správny vek, aby ho konkrétna hračka zaujala. Inak povedané, do tejto hračky ešte nedorástlo. Ak teda počkáme nejaký týždeň, môžeme spozorovať, ako si dieťa k hračke postupne nájde cestu.

Od troch, štyroch mesiacov je taktiež vhodná aj detská hrazdička, na ktorú sa dajú zavesiť rôzne hračky alebo iné pre dieťa zaujímavé vecičky. Na internete sa dá nájsť kopec takýchto hrazdičiek. No ak máte doma nejakého majstra, skúste si ju vyrobiť aj samy. Odporúčam drevenú. Drevo je prírodný materiál a deti ho majú rady. Keď dieťa leží pod hradzičkou, trénuje si fyzicky svoje malé telíčko. Posilňuje rúčky a nôžky, keď sa snaží visiacu hračku uchopiť. A v neposlednom rade posilňuje aj svoje bruško, ktorého pevnosť je pre ďalší vývoj bábätka nesmierne dôležitá. V tomto období nezabúdajme aj na polohovanie dieťatka na bruško, hovorovo ,,pasenie koníčkov“. Táto poloha je dôležitý medzník vo vývinovom posune dieťaťa. Keďže dieťa leží na brušku, môže skúmať svoje hračky inak, než ako bolo zvyknuté. S hračkou sa tak dieťa dokáže zabaviť ešte viac.

Piaty a šiesty mesiac sa detičky začínajú pretáčať z bruška na chrbátik a naopak. Samozrejme, že niektoré deti to zvládnu skôr a iné si na ten správny čas počkajú. Ja spomínam priemer. Tu je dôležité, aby sme dieťa podnecovali k tomu, aby neležalo celý čas len na chrbátiku, ale aby zisťovalo, že na svet sa dá hľadieť aj z iného uhla. Nezabúdajme teda s deťmi v rámci rozcvičiek zapájať aj pretáčanie sa zo strany na stranu, plus hranie sa na boku. Aby sme samotné cvičenie ozvláštnili, opäť je najlepším pomocníkom pri hre správna hračka. Nezabudnime pri cvičení využívať aj rôzne veršovačky, básničky, riekanky a pesničky. Naša tradičná ľudová kultúra ich má veru neúrekom.

Na záver ešte spomeňme „plyšákov“. Sú to hračky, ktoré tu sú s nami už dlhšie. Prvý plyšový medvedík bol vyrobený v roku 1903. Plyšové hračky môžu byť s deťmi už od narodenia. Aj keď ich dieťatko ešte poriadne nevidí a nechápe, čo to je, stále môže cítiť jemnučký dotyk, ktorý je pre neho príjemný a veľmi dôležitý. Neskôr na takúto hračku vzniká aj citová väzba. Z obyčajnej plyšovej kravičky sa môže tak stať najlepší kamarát, ktorý si vypočuje všetky radosti a utrie všetky slzičky dieťatka.

Žiadna hračka však dieťaťu nenahradí objatie a dotyk od svojich rodičov. Ak nechceme, aby naše dieťa bolo jedno z tých, ktoré bude v dospelosti čakať v ambulancii u psychológa alebo psychiatra a liečiť si svoje zranené vnútorné dieťa u terapeuta, doprajme mu objatí a láskyplných dotykov veľké množstvo! 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?